Pamätáte si ešte ten stiahnutý žalúdok, keď ste si pred maturitnou komisiou ťahali zelenú obálku s otázkou zo slovenskej literatúry? Vtedy sme po nociach čítali povinné čítanie pri nočnej lampe a verše Hviezdoslava či Sládkoviča sme museli sypať z rukáva bez zaváhania. Naša slovenská literatúra ukrýva neuveriteľné príbehy plné vášne, vzdoru i dedinskej tvrdohlavosti, ktoré formovali celú našu kultúrnu identitu. Dnes už pred vami nestojí prísny slovenčinár s perom v ruke, no dokážete si tieto literárne diela a ich autorov správne spojiť aj po desaťročiach? Pohodlne sa usaďte pri šálke čaju, zalovte v pamäti a ukážte mladšej generácii, ako vyzerá skutočný literárny prehľad starej školy!

Čo všetko naši slávni spisovatelia pred svetom tajili?

Slávna báseň Marína od Andreja Sládkoviča je oficiálne najdlhšou ľúbostnou básňou na celom svete a pýši sa zápisom vo Svetovej knihe rekordov. Obsahuje presne 2 912 veršov, pričom nešťastná láska k Márii Pišlovej z Banskej Štiavnice básnika inšpirovala natoľko, že jej rukopis nosil neustále pri sebe vo vrecku kabáta.

Spisovateľ Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, napísal svoje najslávnejšie dielo Dom v stráni ďaleko za hranicami vlasti na chorvátskom ostrove Brač. Pôsobil tam ako obecný lekár a milovaný dobrodinec, pričom dedinčania ho volali „naš don Matej“ a románové postavy verne skopíroval zo skutočných osudov tamojších zemanov a sedliakov.

Burlivák Janko Kráľ bol natoľko divoký a nepolapiteľný samotár, že sa z jeho života nezachoval ani jediný hodnoverný portrét či fotografia. Keď ho v revolučnom roku 1848 uväznili v Šahách za poburovanie poddaných a vyhrážanie sa šibenicami pánom, písal svoje revoltujúce verše uhlíkom priamo na steny tmavej väzenskej kobky.