Spomínate si ešte na časy, keď vám stará mama hovorila, aby ste si dali pod hlavu hlavnicu alebo vás poslala do kuchyne po brotvan? Slovensko je od nepamäti krajinou neskutočne bohatých a pestrých nárečí. Slová, ktoré boli pre našich predkov absolútnou samozrejmosťou, sa však dnes pomaly vytrácajú z našich slovníkov a mladá generácia pri nich len nechápavo krúti hlavou. Patríte k hrdým pamätníkom, ktorí si ešte ctia reč našich dedov, alebo by ste sa vo vlastnej krajine už stratili? Otestujte sa v našom novom nárečovom kvíze a dokážte, že patríte medzi skutočnú elitu, ktorú len tak nejaké starodávne slovo nezaskočí!
Vedeli ste, že…
Slovenské nárečia patria k najpestrejším v celej Európe, pričom naša malá krajina sa delí na tri obrovské nárečové oblasti – západoslovenskú, stredoslovenskú a východoslovenskú. Tie sa ďalej štiepia na desiatky menších lokálnych dialektov. Napríklad slovo kugluf, ktoré označuje bábovku, k nám preniklo z nemeckého prostredia a dodnes ho môžete započuť v oblastiach, kde kedysi žili karpatskí Nemci.
Naopak, výraz jafiry pre čučoriedky je typickým príkladom vplyvu valašskej kolonizácie a goralského dialektu, ktorý dominuje na severe Slovenska a v poľskom príhraničí. Zaujímavé je, že kým obyvateľ Kysúc či Oravy bez váhania vyrazí do lesa na jafiry, rodák z Trnavy by v rovnakom čase hľadal pod nohami borovnice.
Historické prepojenia sa odrážajú aj v gastronómii a domácnosti. Výraz brotvan má korene v nemeckom slove „Brotpfanne“, čo v preklade znamenalo panvicu na chlieb. Naše staré mamy takto transformovali nemecké slová do ľubozvučnej slovenčiny, čím vytvorili jedinečné dedičstvo, ktoré by bola obrovská škoda úplne zabudnúť.
