Európska únia nás už roky učí, čo znamenajú skutočná rovnosť, solidarita a ekologická zodpovednosť. Keď však príde skutočné letné peklo, ukazuje sa, že niektorí sú si predsa len rovnejší – a hlavne sa potia o niečo menej. Najnovší bizár priamo z bruselskej centrály Európskej komisie je dokonalou metaforou toho, ako v praxi funguje európske riadenie kríz.
Keď pre nízke šarže niet chládku
Predstavte si situáciu: vonku zúri vlna horúčav a 13-poschodová budova Európskej komisie nestíha chladiť. Čo urobí osvietené vedenie? Vydá nariadenie, že kvôli extrémnym podmienkam sa chladenie nútene vypína. Malo to však jeden drobný háčik, ktorý okamžite vyvolal búrlivé reakcie. Klimatizáciu vypli výhradne pre poschodia 1 až 7.
A kto na týchto poschodiach sedí? Správne, bežní úradníci a zamestnanci „nižších šarží“ . Naopak, od ôsmeho poschodia vyššie, kde sídlia komisári, a predovšetkým na samotnom 13. poschodí, kde úraduje predsedníčka Ursula von der Leyenová, klimatizácia veselo bežala ďalej. V praxi tak bruselská elita demonštrovala hierarchiu moderného sveta: zatiaľ čo spodné poschodia sa doslova topia vo vlastnej šťave v mene „extrémnych podmienok“, na vrchole mrakodrapu vládne príjemný svieži chládok. Vznešené reči o solidarite a spoločnom nesení bremena tak opäť raz narazili na realitu výťahových šácht.
Európsky boj proti klimatizáciám prináša obete
Tento bruselský mikrokozmos však dokonale zrkadlí širší problém celej Európy. Zatiaľ čo v Spojených štátoch je klimatizácia považovaná za základné ľudské právo a samozrejmosť, v Európe k nej pristupujeme s takmer posvätným odporom. Radšej budeme vymýšľať bizarné domáce alternatívy a vetrať v noci, než by sme si priznali, že technológia 21. storočia by nám mohla uľahčiť život.
Dôsledky tejto ideologickej tvrdohlavosti a infraštruktúry sú pritom tragické. Európa drží smutný globálny rekord v počte úmrtí spôsobených horúčavami na obyvateľa. Podľa štatistík zomiera v Európe na následky tepla ročne 61 000 až 67 000 ľudí. Pre porovnanie, v USA sú tieto čísla mnohonásobne nižšie 2400 ľudí.
V Európe zomrie viac ľudí na následky horúčav ako v Amerike na následky strelných zbraní.
Dôvod je prozaický – európske domy sú historicky stavané tak, aby teplo zadržiavali, nie prepúšťali, populácia starne a miera vybavenosti klimatizáciami je žalostná. Napriek tomu namiesto systémového riešenia či podpory modernizácie bývania radšej moralizujeme.
Elita v chládku, občania v teple
Je fascinujúce sledovať, ako inštitúcia, ktorá diktuje celému kontinentu, aké žiarovky smie používať a aké autá si smie kupovať, nedokáže zabezpečiť ani len férové podmienky vo vlastnom sídle. Ak je potrebné šetriť alebo čeliť kríze, bremeno sa prenesie na tých dole.
Ak teda budete najbližšie v lete kolabovať od horúčavy vo svojom rozhorúčenom byte či kancelárii, nezúfajte. Spomeňte si na to, že niekde vysoko na 13. poschodí v Bruseli na vás niekto myslí – v príjemných 21 stupňoch Celzia.
Zdroj: Asmongold
