Pamätáte si ešte tú neopakovateľnú vôňu, ktorá sa v nedeľu ráno šírila z kuchyne vašej babičky, keď na sporáku bublal hrniec a na pekáči rozvoniavali dobroty z poctivého cesta? Naše tradičné slovenské jedlá sú plné príbehov, lásky a poctivej chuti, akú v žiadnom modernom supermarkete nenájdete. Každý kút Slovenska má svoje kulinárske poklady, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Pripravili sme pre vás nostalgický gastronomický kvíz, ktorý pošteklí vaše chuťové poháriky a otestuje vaše spomienky. Poznáte ešte staré názvy pokrmov z rôznych kútov našej domoviny alebo by vám stará mama musela pripomenúť, čo vám pred rokmi servírovala na tanier?

Kulinárske tajomstvá našich predkov, ktoré vás očaria:

• Pukanské párance piekli uhliari na holých rukách. Párance vznikli v baníckom a drevorubačskom mestečku Pukanec. Ženy často ručne ťahali a párali priamo nad vriacou vodou do dlhých pásov, aby nasýtili ťažko pracujúcich chlapov v lesoch.
• Mačanka dostala meno podľa spôsobu jedenia. Táto voňavá rusínska polievka z hubami a kapustnicou sa pôvodne nejedla lyžicou. Položila sa do stredu stola a celá rodina do nej namáčala kúsky domáceho chleba, od čoho pochádza aj jej priliehavý názov.
• Haruľa sa v každom regióne volá inak. Kým na Horehroní a v okolí Banskej Bystrice je to jednoznačne haruľa, na Kysuciach jej hovoria polesník, na Orave placka a na východe podlisník. Každá dedina však prisahá na ten svoj tajný pomer cesnaku a majoránu.
• Spišské kreple priniesli nemeckí mešťania. Názov kreple pochádza z nemeckého výrazu Krapfen. Spišskí remeselníci ich pripravovali najmä počas fašiangového obdobia pred prísnym pôstom, plnili ich domácim slivkovým lekvárom a vyprážali výhradne na bravčovej masti.