Vyrastali sme s pocitom, že české a moravské nárečia máme dokonale v malíčku a nič nás nemôže vyviesť z miery. Lenže ruku na srdce – keď vám moravská babička povie, aby ste si natiahli fusekle, dali si na seba kucabaju a do ruky vzali putýrku, viete okamžite, o čo ide? Naše susedské jazyky ukrývajú poklady, ktoré v bežných učebniciach nenájdete. Pohodlne sa usaďte, zaspomínajte si na staré dobré časy a ukážte, či dokážete rozlúštiť všetkých 10 výrazov bez jediného zaváhania!

Vedeli ste, že valašský frgál bol pôvodne nepodarok a prečo sa drevákom hovorilo cukle?

Pôvod slávneho valašského frgálu je plný prekvapení. Slovo frgál sa na moravskom Valašsku pôvodne používalo ako posmešné označenie pre nepodarený, pripálený alebo zdeformovaný koláč, ktorý gazdiná pokazila pri pečení. Až postupom času sa z tejto označovanej „hanby pece“ stala chránená delikatesa s bohatou posýpkou, bez ktorej sa dnes nezaobíde žiadna pravá svadba.

Zaujímavý príbeh skrývajú aj dedinské cukle. Táto obuv sa vyrezávala z jedného kusa tvrdého dreva, najčastejšie z lipy či jelše, a v chladných maštaliach poskytovala výbornú tepelnú izoláciu od studenej zeme. Zvuk klopania drevených podrážok o kamenný dvor patril ku koloritu každého tradičného hospodárstva. Dnes je to názov pre domácu obuv, ako sú šlapky.

Pomenovanie erteple zasa ukazuje, ako hlboko boli pohraničné regióny prepojené s rakúskou nemčinou. Výraz Erdapfel doslova znamená „zemné jablko“. Kým spisovná čeština si osvojila pojem brambory podľa Brandenburska, moravský vidiek si verne uchoval toto zvukomalebné pomenovanie, ktoré na dedinách počuť pri zbere úrody dodnes.