Slovensko je síce rozlohou malá krajina, no jeho jazykové bohatstvo je priam neuveriteľné. Stačí prejsť cez jeden horský priechod alebo prebrodiť rieku a zrazu sa ocitnete vo svete, kde domáci rozprávajú úplne inou rečou. Naše tradičné nárečia sú živou kronikou minulosti – miešajú sa v nich vplyvy histórie, ťažkej práce na poliach, ale aj spolunažívania s okolitými národmi. Jazyk našich starých rodičov bol úderný, plný vtipu, obrazotvornosti a najmä slov, ktoré moderná slovenčina postupne vytláča.

Dnes, v dobe spisovného jazyka, televízie a internetu, sa tieto krásne regionálne výrazy pomaly vytrácajú z každodenného života. Mnohé mladé rodiny už deťom neodovzdávajú slovíčka, ktoré kedysi bežne zneli v kuchyniach, maštaliach či na poliach. Napriek tomu v nás prebúdzajú silnú nostalgiu a hrdosť. Spomeniete si ešte, čo od vás stará mama pýtala, keď chcela upratať kuchyňu alebo pripraviť tradičný obed? Poďte sa s nami ponoriť do sveta rázovitých slovenských regiónov a zistite, či by ste na tradičnom slovenskom vidieku dokázali bez problémov komunikovať!

Kvíz: Poznáte význam tradičných nárečových slov?

Slovenské nárečia sa delia na tri veľké skupiny – západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Každé z nich má svoje vlastné kúzlo a špecifické výrazy pre predmety dennej potreby, jedlá či oblečenie. Tento vedomostný kvíz zameraný na slovenské nárečia preverí, ako dobre poznáte staré výrazy, ktoré prežili stáročia.

Pripravte sa na cestu časom a vyskúšajte, či vás nárečové chytáky prekvapia alebo zožnete úspech ako pravý znalec nášho folklóru.

Vedeli ste, že…?

• Tradičné chološne boli vyrobené z hrubého domáceho súkna z ovčej vlny. Boli takmer nepremokavé a nesmierne hrejivé, vďaka čomu pastieri a roľníci v horských oblastiach dokázali prežiť aj tie najtuhšie zimy na poliach či v lesoch.
• Výraz vandel (lavór) alebo drišľak (cedidlo) pochádzajú z nemeckého jazyka. Počas stáročí sa na naše územie, najmä do banských a remeselných oblastí, sťahovali nemeckí osadníci, ktorých výrazy zdomácneli a prispôsobili sa slovenskej výslovnosti.
• Obľúbené nárečové jedlo džatky (tradičné zemiakové guličky posypané slaninou či tvarohom) bolo kedysi považované za jedlo chudobných. Suroviny na ich prípravu – zemiaky a múka – mal totiž doma v komore aj ten najchudobnejší roľník.