Niektoré veci sa nezabúdajú. Vôňa školských lavíc, prvé televízne inscenácie, vôňa starého kina či legendárne pozdravy, ktoré zneli triedami počas socializmu. Práve tie spomienky, drobné detaily a vedomosti, ktoré v nás zostali, sú dôvodom, prečo vznikol kvíz pre staršiu generáciu. Je to milá kombinácia nostalgie, overovania pamäti a nových poznatkov. Jednoducho príjemné zastavenie na pár minút.
Zaspomínajte si s kvízom, ktorý preverí vašu pamäť
V tomto kvíze sa stretnete s otázkami, ktoré vám pripomenú nielen dejiny, ale aj bežný život z čias, ktoré už dnes poznáme najmä z rozprávania. Viete, ako sa zdravilo v škole za čias socializmu? Ktoré víno vonia po čiernych ríbezliach? Alebo v ktorom roku vznikla Veľká Morava? Nezabudli sme ani na kultúru. Spomeniete si, ktoré dielo vytvorila dvojica Lasica a Satinský? A čo tak talianske „ďakujem“?
Kvíz pre staršiu generáciu nie je len o správnych odpovediach. Je o radosti z toho, že si človek ešte stále veľa pamätá. Je to spôsob, ako sa zabaviť, zaspomínať si a možno sa aj niečo nové naučiť. Môžete si ho prejsť sami alebo s rodinou, porovnať si odpovede, rozprúdiť rozhovor a zasmiať sa nad tým, čo všetko človek vie. A čo už radšej zabudol. Ak patríte medzi tých, čo si pamätajú „časy, keď sa stálo na banány“, určite si tento kvíz užijete. A ak nie, možno vás práve prekvapí, koľko toho ešte viete.
Ďakujeme, že ste sa zapojili do nášho kvízu. Sme radi, že si nachádzate čas na zábavu, spomienky aj nové vedomosti. Vaša chuť premýšľať, učiť sa a overovať si pamäť nás veľmi teší. Veríme, že ste si kvíz užili, možno sa aj zasmiali a spomenuli si na veci, ktoré stáli za to. Tešíme sa na vás aj pri ďalších kvízoch.
Zaujímavosť k otázke
Pozdrav „Česť práci, súdružka učiteľka!“ nebol len formálnym oslovením. Bol odrazom doby. V čase socialistického režimu sa výraz „česť práci“ používal ako bežný spoločenský pozdrav v školách, úradoch aj továrňach. Mal vyjadrovať úctu k pracujúcemu človeku a ideálne vystihoval ducha doby, v ktorej sa práca považovala za najvyššiu hodnotu.
Zaujímavosťou je, že deti boli vedené k tomu, aby tento pozdrav vyslovovali zborovo a v stoji, čo vytváralo veľmi špecifickú atmosféru v triedach. Namiesto „dobré ráno“ sa tak deň začínal ideologicky „správnym“ pozdravom, ktorý mal posilňovať lojalitu k režimu. Dnes už pôsobí úsmevne, ale vtedy išlo o úplne bežnú súčasť školského dňa.
