Spomínate si ešte na teplé nedeľné obedy u starej mamy, keď každá životná situácia mala svoje trefné vysvetlenie v jednej jedinej vete? Naši predkovia nepotrebovali moderné príručky ani internet – ich nesmierna životná múdrosť bola ukrytá v krátkych, úderných vetách, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie. Slovenské príslovia a porekadlá v sebe nesú humor, hlbokú pravdu i kus našej národnej hrdosti. Pripravili sme pre vás vedomostný kvíz, ktorý preverí, či vám tieto overené pravdy z detstva stále rezonujú v pamäti. Pohodlne sa usaďte pri šálke čaju, zaspomínajte si na hlas svojich rodičov a ukážte, že tradičná ľudová múdrosť z vašej hlavy rozhodne nevymizla!

Prekvapivé tajomstvá a pôvod slovenských porekadiel:

Prečo sa koňovi kontrolovali zuby? Na tradičných konských trhoch a jarmokoch bol chrup zvieraťa hlavným ukazovateľom jeho skutočného veku a zdravotného stavu. Skúsený gazda okamžite podľa opotrebovania rezákov zistil, či kôň nie je prestarnutý. Skúmať zuby pri dare sa však považovalo za obrovskú neúctu voči darcovi.

Rozdiel medzi príslovím a porekadlom. Hoci tieto pojmy často zamieňame, naši predkovia ich prísne rozlišovali. Príslovie vždy prináša morálne ponaučenie (napríklad o odkladaní práce), zatiaľ čo porekadlo iba obrazne pomenúva danú situáciu bez mravného súdu.

Múdrosť zapísaná v 19. storočí. Najväčšiu zásluhu na záchrane slovenských porekadiel má národovec a zberateľ Adolf Peter Záturecký. V roku 1897 vydal monumentálnu zbierku Slovenská príslovia, porekadlá a úslovia, ktorá obsahovala viac ako 13 000 záznamov z rôznych kútov našej krajiny.

Topiaci sa a steblo slamy. Korene tohto obrazu siahajú až do staroveku. Slamka v rieke nedokáže uniesť váhu človeka, no v momente smrteľného ohrozenia pud sebazáchovy prinúti ruku chytiť čokoľvek, čo pláva na hladine.