Slovenské príslovia a porekadlá nikdy neboli len prázdnymi frázami z čítanky. Skrýva sa v nich poctivá životná pravda, stáročia sedliackeho rozumu a neopakovateľná poézia našich predkov. Dnešný uponáhľaný svet na túto studnicu múdrosti pomaly zabúda, no vy ju máte celkom iste hlboko pod kožou. Ruku na srdce – dokážete tieto tradičné slovenské porekadlá dokončiť bez jediného zaváhania aj dnes? Pohodlne sa usaďte pri šálke bylinkového čaju, otestujte svoje spomienky a ukážte, že vám korene našej reči stále kolujú v žilách!

Prečo v sebe staré slovenské porekadlá ukrývajú hlbokú psychológiu?

Múdre príslovie o strome, ktorý kam sa nahne, tam i padne, nevzniklo náhodou pri kácaní dreva v lese. Naši predkovia týmto prostým obrazom vystihovali zákon zotrvačnosti v ľudskom charaktere. Už v 19. storočí významný folklorista Adolf Peter Záturecký zaznamenal, že roľníci toto porekadlo používali najmä pri výchove detí, aby im pripomenuli, že zlé návyky v mladosti nezvratne určia celý dospelý život.

Fascinujúce korene má aj porekadlo o koze, ktorej sa na rovnej zemi hlava krúti. Koza bola oddávna vnímaná ako nepokojné a zvedavé zviera horských brál. Starí gazdovia takto láskavo karhali ľudí, ktorí nedokázali žiť v pokoji, stále vyhľadávali zbytočné spory alebo z nudy vymýšľali nezmyselné výčiny priamo na pokojnom dedinskom dvore.

Veta čo dedina, to reč iná zasa dokonale odráža unikátny geografický charakter Slovenska. Naša krajina patrí k jazykovo najčlenitejším územiam v celej Európe. Vďaka izolovaným horským dolinám a hustým lesom sa v každej osade po stáročia formovali osobité slovné zvraty a porekadlá, podľa ktorých ste okamžite spoznali, z ktorej strany kopca prichádza váš spoločník.