Pamätáte si ešte na laboratórne cvičenia, vôňu síry v školskej učebni a tú obrovskú periodickú tabuľku prvkov, ktorá visela nad zelenou tabuľou? Vtedy nám učitelia prízvukovali, že chemické značky budeme v živote potrebovať, hoci sme tomu príliš neverili. Roky ubehli a mnohé z nich sa nám z hlavy vytratili, no poctivé vedomosti zo starej školy sa v pamäti nestratia len tak ľahko. Pripravili sme pre vás nostalgickú chemickú priraďovačku, ktorá okamžite preverí váš postreh a pamäť. Trúfnete si bez jediného zaváhania spojiť bežné i záludnejšie chemické prvky s ich medzinárodnými skratkami a ukázať mladšej generácii, ako vyzerá skutočný prehľad?

Prečo majú chemické prvky také nečakané a tajomné značky?

Mnohých študentov v škole miatlo, prečo má draslík značku K a cín zasa skratku Sn. Odpoveď leží v latinčine, ktorá bola po stáročia medzinárodným jazykom učencov. Značka draslíka pochádza z latinského slova Kalium, zatiaľ čo cín prevzal svoju skratku z výrazu Stannum.

Ešte väčšou záhadou býva antimón so značkou Sb. Tá je odvodená z latinského stibium, pričom tento polokov poznali už staroveké civilizácie. Ženy v starovekom Egypte ho využívali ako čierny prášok na výrazné líčenie očí a obočia.

Fascinujúci je aj kremík (Si), odvodený od slova silicium. Tvorí takmer tretinu zemskej kôry a bez neho by dnes neexistoval moderný technologický svet, čipy ani obrazovky, na ktorých si práve čítate tento článok.