Rímska ríša bola známa nielen svojou vojenskou a politickou silou, ale aj pokrokovými prístupmi k hygiene a verejným zariadeniam. Rímske kúpele a verejné latríny zohrávali v každodennom živote Rimanov dôležitú úlohu a ich hygienické praktiky boli na tú dobu mimoriadne pokročilé.
Kúpele v Starovekom Ríme
Rímske kúpele, známe ako thermae a balneae, boli dôležitou súčasťou spoločenského života. Thermae označovali veľké verejné kúpele, ktoré boli často sponzorované cisármi a bohatými občanmi, zatiaľ čo balneae boli menšie súkromné kúpele. Kúpele pozostávali z niekoľkých miestností s rôznymi teplotami, ako tepidarium (vlažná miestnosť), caldarium (horúca miestnosť) a frigidarium (studená miestnosť). Návštevníci sa najprv potili v tepidáriu, potom sa umyli v caldáriu a nakoniec sa ochladili v frigidáriu.
Kúpele boli miestom na očistu, ale aj na spoločenské stretnutia, obchodné rokovania a relaxáciu. Napriek veľkému množstvu návštevníkov sa voda v kúpeľoch menila iba raz denne, čo znamenalo, že ľudia sa často kúpali vo vode plnej baktérií. Lekári často odporúčali kúpele ako liečbu rôznych ochorení, čo znamenalo, že chorí ľudia prispievali k šíreniu nákaz.
Verejné latríny
Verejné latríny v Ríme sa podobali gréckym predchodcom a pozostávali z miestností s kamennými alebo drevenými lavicami umiestnenými nad kanálom. Latríny boli verejne prístupné a ich používanie bolo bežnou súčasťou života. Tieto zariadenia mali sedadlá s otvormi, pod ktorými pretekal vodný kanál, čo zabezpečovalo odplavovanie odpadu.
Rimania používali na čistenie po vykonaní potreby nástroj nazývaný tersorium. Tersorium (špongia na palici) bolo vyrobená z morskej huby pripevnenej na drevenej tyči. Po použití sa tersorium umylo vo vedre s vodou, soľou alebo octom a potom sa opäť použilo. Tento systém, hoci na tú dobu inovatívny, bol veľmi nehygienický a prispieval k šíreniu chorôb.
Problémy s odpadom a šírenie chorôb
Rímske mestá často čelili problémom so sanitáciou. Aj keď sa pokúšali o verejný zber odpadu, ulice, najmä v chudobnejších častiach mesta, boli plné odpadkov, čo priťahovalo hlodavce a iné škodce.
Nedostatok efektívnych kanalizačných systémov viedol k hromadeniu odpadových vôd a následnému šíreniu chorôb. Epidémie, ako bola Antonínovská morová epidémia (165-180 n.l.), pravdepodobne vypukli ako následok zlých hygienických podmienok, čo spôsobilo smrť miliónov ľudí.
Akvadukty a zásobovanie vodou
Jedným z najväčších prínosov Rimanov bol ich systém akvaduktov. Akvadukty zabezpečovali nepretržitý prísun čerstvej vody do miest, čím umožnili Rimanom udržiavať lepšiu hygienu a zásobovanie pitnou vodou. Tieto inžinierske výdobytky privádzali vodu z riek a iných zdrojov do mestských kúpeľov, fontán a domácností.
Vďaka akvaduktom bola hygiena v mestách ako Rím, Alexandria a Antiochia na vyššej úrovni, ako by tomu bolo bez nich. Rímske akvadukty zostali neprekonané až do vývoja moderných vodovodných systémov v 18. a 19. storočí.
Osobná hygiena a kozmetika
Okrem verejných zariadení Rimania dbali aj na osobnú hygienu. Používali oleje na čistenie pokožky, ktoré si nanášali a následne zoškrabovali špeciálnymi nástrojmi nazývanými strigil.
Ženy a muži používali rôzne kozmetické prípravky vrátane parfumov, mastí a pleťových krémov. Rimania verili, že čistota a starostlivosť o telo sú základom dobrého zdravia a spoločenského postavenia.
